PRÍSTUP RASTIEME SPOLU

TEÓRIA – ČO TO JE RASTIEME SPOLU?

“Rastieme spolu” je pomenovanie spôsobu, akým k deťom pristupujeme a rozvíjame ich. Spájame v ňom viaceré metódy a ich prvky, každá nich nám poskytuje inú perspektívu na dieťa a jeho prejavy.  Vďaka tomu môžeme nastaviť našu prácu s dieťaťom, ale aj odporúčania pre prácu s dieťaťom v domácom prostredí tak, aby pokryli viaceré oblasti vývinu. Našim cieľom je, aby zvolené postupy čo najlepšie vyhovovali potrebám dieťaťa a jeho rodiny.

APLIKOVANÁ BEHAVIORÁLNA ANALÝZA (ABA)

Aplikovaná behaviorálna analýza sa zaoberá správaním, analyzuje ho a poskytuje nám spôsoby ako podporiť správanie, ktoré je žiaduce (chceme aby sa opakovalo) a ako nechať odísť správanie, ktoré je nežiaduce (nechceme aby sa opakovalo). Učenie podmieňovaním je jedným z najbežnejších spôsobov, ako sa ľudia učia čo by mali urobiť, aby naplnili svoju potrebu alebo dosiahli svoj cieľ. Jednoduchý príklad – idem ku kaderníčke dať sa ostrihať, no dvere sú zatvorené. Situáciu si môžeme rozobrať takto:

• potreba – chcem aby sa otvorili dvere, aby som sa mohla ísť ostrihať
• správanie – skúsim zazvoniť na zvonček pri dverách
• reakcia – kaderníčka mi príde otvoriť dvere, usadí ma do kresla a ostrihá ma

Vďaka tejto situácii sa naučím, že ak chcem uspokojiť svoju potrebu (dať si ostrihať), musím zazvoniť na zvonček. Reakcia kaderníčky (otvorenie dverí) posilňuje moje správanie (zvonenie) – budem zvoniť aj nabudúce, aby som sa dostala dnu.

Rovnako to funguje aj u detí, našou úlohou je ukázať im, aké správanie vedie k uspokojovaniu ich potrieb. Napr. keď nerozprávajúce dieťa ukáže na predmet, podáme mu ho a ono sa tak vďaka opakovaniu naučí, že ukazovaním si môže získať veci ktoré chce. Bude ukazovať ochotne a spontánne, bez toho, aby sme mu vraveli čo má robiť, lebo bude vedieť, že toto správanie funguje.

Ak chceme naopak správanie nechať odísť, musíme ukázať, že nefunguje a ideálne ho nahradiť iným správaním. Vráťme sa k nášmu príkladu – idem sa dať ostrihať, no dvere sú zatvorené:

• potreba – chcem aby sa otvorili dvere, aby som sa mohla ísť ostrihať
• správanie – skúsim zazvoniť na zvonček pri dverách
• reakcia – nič sa nestane. Po 10 minútach vyjde kaderníčka a povie mi, že zvonček dobre nepočuť keď fénuje vlasy.

Vďaka tejto situácii sa naučím, že ak chceme uspokojiť voju potrebu (dať sa ostrihať), zvonenie na zvonček nepomôže a nabudúce teda nemá zmysel zvoniť, moje správanie (zvonenie) nebolo posilnené a tak vyhasne, odíde. Namiesto zvonenia možno nabudúce skúsim inú stratégiu – prídem presne na dohodnutý čas alebo zavolám kaderníčke na mobil.

Ak použijem princíp vyhasínania môžem dieťaťu ukázať, ktoré správanie nefunguje a nevedie k uspokojeniu potreby. Napr. keď dieťa buchne súrodenca, lebo chce jeho hračku, nenechám ho hrať sa s ňou. Ukážem mu, že jeho správanie (buchnutie) nevedie k uspokojeniu jeho potreby (hrať sa s hračkou súrodenca) a dieťa sa časom po viacerých úspešných opakovaniach naučí, že búchanie nefunguje, toto správanie vyhasne. Namiesto tohto nefungujúceho správania môžem dieťa naučiť akým iným fungujúcim spôsobom môže hračku získať, napr. ponúknuť súrodencovi na výmenu inú hračku.

V rámci Rastieme spolu využívame princípy posilňovania a vyhasínania, rovnako ako niektoré ďalšie prvky z ABA ako napr. mandovanie (pýtanie si vecí) a použitie rôznych typov promptov (pomoci) pri učení. Jej princípy sa dajú využiť nielen u detí s autizmom, ako sa najčastejšie uvádza, ale u akéhokoľvek dieťaťa aby sme uňho podporili žiaduce správanie alebo znížili výskyt nežiaduceho. ABA nám poskytuje nástroje efektívneho učenia a úpravy správania, nevenuje sa však priamo neurologickým, senzomotorickým ani emočným príčinám správania. Analýza správania a učenie vhodného správania preto pre niektoré deti nemusí vhodnou alebo jedinou správnou cestou k riešeniu jeho ťažkostí.

SON – RISE

Prístup Son-Rise je prístup zameraný na deti s poruchou autistického spektra (PAS). Autizmus vníma ako poruchu sociálnej interakcie, preto sa zameriava primárne na sociálne ciele. Namiesto toho, aby iba manipuloval so správaním, pokúša sa nájsť príčinu správania a riešiť ju.

Na to, aby sme mohli dieťa niečo učiť a pracovať na jeho zručnostiach, potrebujeme zo strany dieťaťa istú mieru spolupráce. Deti s PAS však často nespolupracujú, nami ponúkané aktivity im nedávajú zmysel a nemajú záujem zapájať sa do nich. Prvým krokom práce s takýmto dieťaťom je budovanie vzťahu tým, že sa pripájame k aktivitám dieťaťa. Vďaka tomu, že sa nepokúšame dieťa prinútiť aby robilo to, čo chceme my, ale robíme s ním to, čo sa páči jemu, vyjadrujeme mu porozumenie a prijatie. Touto cestou nás dieťa ochotnejšie pustí do svojich aktivít – vznikne medzi nami interakcia a vytvorí sa priestor na to, aby dieťa prijímalo to, čo mu ponúkame – učilo sa od nás.

Príkladom môže byť situácia, keď sa dieťa hrá so zvieratkami tak, že ich prekladá z krabice do krabice. Chceme sa k jeho hre pridať a začneme pomenúvať jednotlivé zvieratká, pýtame sa ho kde je koník a kde je kravička, ukazujeme mu, kde má zvieratko položiť – snažíme sa ho niečo naučiť. Dieťa môže v takejto chvíli ľahko odísť z interakcie alebo sa hnevá, že mu do hry zasahujeme a nabudúce sa bude hrať radšej samo ako s nami, má pocit, že mu kazíme jeho hru. Namiesto toho, aby sme dieťa učili názvy zvieratiek, môžeme sa k nemu jednoducho pripojiť a prekladať zvieratká s ním. Občas môžeme zvieratko pomenovať bez toho, aby sme od dieťaťa niečo chceli. Pri takejto hre je oveľa väčšia šanca, že s nami zotrvá a nadviaže s nami interakciu – pozrie sa, ktoré zvieratko máme v ruke, podá nám zvieratko alebo počúva keď ho pomenúvame.

Son – Rise pri učení využíva vnútornú motiváciu. Znamená to, že kladie dôraz na to, aby dieťa robilo aktivitu preto, že ju chce robiť, niečo na nej sa mu páči, samotná aktivita je motivujúca. Opozitnou možnosťou je vonkajšia motivácia, kedy dieťa motivujeme niečím, čo s aktivitou samotnou nesúvisí, dostane niečo čo chce, za to, že spraví niečo, čo nechce. Pri vnútornej motivácii by teda dieťa skladalo puzzle s motívom obľúbenej rozprávky, pri vonkajšej motivácii by skladalo akékoľvek puzzle a za odmenu by si mohlo pozrieť obľúbenú rozprávku.

Socializácia podľa Son – Rise obnáša podporovanie očného kontaktu, neverbálnej a verbálnej komunikácie, rozširovanie interaktívnej pozornosti (schopnosti zotrvať v interakcii s iným človekom) a podporu flexibility. Snahou je dieťaťu ukázať, že komunikácia je dobrá vec preňho aj pre nás, že mu vďaka nej lepšie rozumieme.

Filozofia Son – Rise nám je blízka a pri práci s deťmi na autistickom spektre aplikujeme jej základné princípy. ABA nám pomáha porozumieť správaniu, Son – Rise nám však ponúka pohľad hlbšie. Berie ohľad na zachovanie (alebo vytvorenie) vzťahu s dieťaťom a jeho emočné rozpoloženie. Najmä (ale nielen) vo vzťahu rodič-dieťa považujeme za dôležité zostať aj pri riešení nežiadúceho správania pre dieťa blízkou dôveryhodnou osobou, ktorá môže nastavovať hranice, no zároveň poskytuje empatickú reakciu. 

SENZOMOTORIKA

V rámci Rastieme spolu využívame tiež prvky Senzorickej integrácie, Bilaterálnej integrácie a Bazálnej stimulácie. Všetky tieto prístupy pracujú so senzorikou – vnímaním a motorikou – pohybom, ide teda o prácu s telom. Spôsob akým dieťa vníma a hýbe sa výrazne ovplyvňuje jeho učenie. Aktivitami zameranými na podporu týchto oblastí stimulujeme nervový systém, zlepšujeme zmyslové spracovávanie, hrubú motoriku, jemnú motoriku, grafomotoriku aj oromotoriku čo vedie k rozvoju predškolských a školských zručností.

PRAX – AKO VYZERÁ

Stretnutie rastieme spolu je vlastne stretnutie zamerané na rozvoj deficitných oblastí, ktoré sa odohráva v herni. Na začiatku spolupráce si stanovíme spoločne s rodičmi základné ciele, na ktorých budeme počas stretnutí pracovať v závislosti od ťažkostí dieťaťa a aktuálnych potrieb jeho a jeho rodiny. Tieto ciele sa v priebehu času aktualizujú. Podľa potreby sa môžeme zamerať na zlepšovanie spolupráce, rozvoj hry, rozvoj sociálnych zručností, komunikácie a reči, motoriky, samostatnosti, konkrétnych predškolských alebo školských zručností, prácu so správaním, ktoré dieťa alebo rodinu limituje v rozvoji a bežnom fungovaní atď.

Stretnutia zvyčajne trvajú 45 minút, frekvenciu upravujeme podľa potreby dieťaťa, požiadaviek rodičov a našich aktuálnych kapacitných možností.

Súčasťou práce s dieťaťom je aj práca s rodičmi, s ktorými sa stretávame v rámci konzultácií bez prítomnosti dieťaťa alebo priamo v herni. Prítomnosť alebo neprítomnosť rodiča počas stretnutí v herni je daná potrebami dieťaťa a tým, aké sú aktuálne ciele. Rodičia dostávajú odporúčania pre prácu s dieťaťom resp. riešenie bežných situácií v domácom prostredí, niekedy sa na stretnutiach zúčastňujú ako pozorovatelia alebo aktívne pracujú s dieťaťom pod našou supervíziou.

INDIKÁCIE – KOMU POMÁHA

Rastieme spolu je vhodná forma rozvoja pre deti predškolského a mladšieho školského veku. Vhodnosť pre konkrétne dieťa však posudzujeme individuálne a preto sa nenechajte obmedzovať vekovým rozpätím a kontaktujte nás, porozprávame sa o možnostiach priamo pre vaše dieťa.

V rámci Rastieme spolu pracujeme najmä s deťmi:

• s poruchou autistického spektra, s narušenou komunikačnou schopnosťou alebo inou poruchou reči, s poruchou pozornosti, s poruchou pozornosti s hyperaktivitou, s detskou mozgovou obrnou, s mentálnou retardáciou, s Downovým syndrómom atď.
• s podozrením na prítomnosť poruchy autistického spektra, narušenej komunikačnej schopnosti alebo inej poruchy reči, poruchy pozornosti, poruchy pozornosti s hyperaktivitou atď.
• s ťažkosťami v oblasti senzorického (zmyslového) spracovávania – napr. negatívna reakcia na dotyky a bežnú manipuláciu (ako umývanie, strihanie), je veľmi pasívne alebo naopak neustále vyhľadáva podnety (poskakovanie, pobehovanie, neschopnosť zotrvať na jednom mieste) atď.
• ktoré nerozprávajú alebo je ich reč na výrazne nižšej úrovni ako reč ich rovesníkov
• ktoré nemajú záujem o sociálny kontakt a hru s vami a/alebo so svojimi rovesníkmi
• ktoré nespolupracujú, vyhýbajú sa požiadavkám okolia, vyskytujú sa u nich záchvaty hnevu
• ktoré zaostávajú v oblasti motoriky, sú “nešikovné”, vyhýbajú sa pohybovým výzvam
• ktoré nemajú vôbec záujem o kreslenie, ich kresba zaostáva za rovesníkmi alebo majú nesprávny úchop ceruzky
• ktoré čaká nástup do školy a vy pochybujete o ich pripravenosti
• ktoré zaostávajú v niektorej z oblastí vývinu a vy chcete ich vývin v problematickej oblasti podporiť

Počas stretnutí sa s deťmi hráme, tvoríme, cvičíme sa a hýbeme sa, čítame si a učíme sa. Všetky aktivity prebiehajú hravou formou, majú však jasný cieľ a tiež jasné hranice. Našou snahou je, aby deti nerobili len to čo im povieme, ale aby spontánne a dobrovoľne robili “dobré rozhodnutia” – teda snažili sa rozprávať, kresliť a navliekať korálky pretože chcú.

Výsledky vo všeobecnosti pozorujeme najmä v týchto oblastiach:

• zvýšenie záujmu o sociálnu interakciu
• zlepšenie spolupráce
• zlepšenie schopnosti odkomunikovať svoje potreby
• zlepšenie porozumenia
• väčšia ochota akceptovať zadané hranice
• rozvoj hry
• pokroky v senzorickom spracovávaní a motorike
• ochota zapájať sa aj do aktivít, ktoré deti predtým nezaujímali
• zvýšenie záujmu o dianie okolo seba
• lepší očný kontakt
• zvýšenie sebavedomia vďaka opakovanému zážitku úspechu