História EEG Biofeedbacku

Kapitola prvá: Za všetkým hľadaj mačku

História tejto neinvazívnej metódy siaha do 60-tych rokov 20. storočia. V tom čase bola neuroveda ešte v plienkach, hoci rovnako ako dnes, napredovala míľovými krokmi. V tomto príbehu je najdôležitejšie meno Dr. Sterman a jeho mačky.

Tento dnes už emeritný profesor psychiatrie študoval správanie spomenutých mačiek v jednoduchom pokuse. Ak mačka stlačila páčku, dostala odmenu. To sa mačky veľmi rýchlo naučili a tak pokus trochu sťažil. Mačky naučené na tento spôsob boli veľmi prekvapené, keď páčka zrazu nefungovala. Zakrátko pochopili, že sa to stane vždy vtedy, keď sa ozýva istý zvuk. Odhalili zradu a netrpezlivo čakali kedy zvuk prestane. Potom stlačili labkou páčku a prišla vytúžená odmena.

Dr. Stermana zaujímalo práve správanie mačiek čakajúcich na to, kedy zvuk prestane. Presnejšie – aké elektrické vlnenie produkuje ich mozog, keď sústredene bez pohybu čakajú. Ako to už pri vedeckých pokusoch býva, bola nastolená základná a veľmi dôležitá otázka:

Dokážu si mačacie mozgy vytvoriť toto želané mozgové vlnenie aj v inej situácii ako keď čakajú, kým zvuk prestane znieť?

Na to slúžil ďalší jednoduchý experiment: mačky dostali jedlo iba vtedy, ak sa v ich mozgu nachádzala požadovaná vlnová frekvencia aspoň pol sekundy. Nie je prekvapením, že sa to veľmi rýchlo naučili a fantastická odmena vo forme mlieka a kuracieho vývaru ich motivovala vytvárať požadované frekvencie.

Tento experiment môžeme považovať za prvý dôkaz, že stav mozgových vĺn (EEG obraz) je možné meniť podmieňovaním. Bol to obrovský objav v neurovede a v roku 1967 ho Dr. Sterman publikoval v uznávanom odbornom časopise Brain Research.

Na objav si posvietila samotná NASA

NASA zistila, že astronauti dostávajú epileptické záchvaty, keď sa dostanú do kontaktu s toxickými výparmi raketového paliva. Tu si ktosi spomenul, že existuje akýsi doktor Sterman a jeho výskum.

Sterman sa chopil šance a znovu povolal do práce, ako inak, mačky. Tieto mačky boli vystavené rovnakým výparom ako austronauti, ale na počudovanie, zvládali ich lepšie. Ukázalo sa, že sú to mačky v minulosti už trénované doktorom Stermanom. Náchylnosť mačiek utrpieť epileptický záchvat bola nižšia práve vďaka už absolvovanému tréningu.

O spokojnosti NASA s týmto objavom hovorí aj fakt, že EEG Biofeedback tréning je dodnes súčasťou výcviku amerických astronautov.

80-te a 90-te roky

V 80 tych rokoch je EEG Biofeedback úspešne testovaný pri poruchách pozornosti a o niekoľko rokov neskôr sa vo veľkom rozsahu začína aplikovať ako neinvazívna metóda a pomôcka pri liečbe celej škály psychických porúch a centrálnej nervovej sústavy.

Súčasnosť

Momentálne sa EEG Biofeedback využíva ako jeden z nástrojov pri liečení ADHD, ADD, špecifických porúch učenia, porúch správania, pamäte a reči, poruchách autistického spektra, epilepsii, úzkosti, poruchách spánku, detskej mozgovej obrny atď.

Metóda EEG Biofeedback je stále veľmi málo známa a málokomu sa vybaví ako prvá možnosť pri pomoci so spomenutými problémami. Je však o nej dobre vedieť, lebo narozdiel od medikamentóznej liečby je to metóda neinvazívna, šetrná voči organizmu a s vynikajúcimi výsledkami.